Refrakčné chyby oka nie sú chorobou

Význam zraku pre ľudský život a poznanie dokázal oceniť už starogrécky filozof Aristoteles. Tvrdil, že zrak uprednostňujeme pred všetkými ostatnými zmyslami preto, že viac ako všetky ostatné napomáha nášmu poznaniu a odhaľuje mnohé rozdiely.

Mechanizmus oka je veľmi zložitý a jemný a je tak náchylný na rôzne poškodenia, ktorých následkom je zhoršené videnie. Nejde však o choroby, ale o malé odlišnosti a nedokonalosti optického systému oka získané vrodenou dispozíciou, alebo spôsobené rôznymi alergiami či ochoreniami. Medzi najčastejšie chyby patrí ďalekozrakosť, krátkozrakosť a astigmatizmus.

Ako je to správne?
Pri správnom fungovaní oka vstupujú svetelné lúče cez rohovku a šošovku do oka, kde sa lámu a premietajú do jedného bodu na sietnici. Predmety vidíme ako ostré, bez ohľadu na to, v akej vzdialenosti sa od nás nachádzajú.

Ďalekozrakosť
Pri hypermetropii sa svetelné lúče vstupujúce do oka lámu nesprávne a zbiehajú sa až za sietnicou. Pri refrakčnej chybe tohto druhu sa javia vzdialenejšie predmety ostrejšie ako blízke. Oko do istej miery dokáže túto chybu vykompenzovať, s pribúdajúcim vekom však táto schopnosť slabne a oko sa unavuje.

Krátkozrakosť
Myopia je refrakčnou chybou opačného charakteru ako pri ďalekozrakosti. Lúče prechádzajúce cez rohovku a šošovku sa lámu ešte pred sietnicou. Ostrý obraz vzniká práve v bode zlomu a teda v tomto prípade pred sietnicou, ktorá zachytí obraz len rozmazane. S takouto chybou človek vidí blízke predmety ostrejšie ako vzdialené.

Astigmatizmus
V tomto prípade ide o zvláštny typ refrakčnej poruchy oka, ktorá postihuje častejšie rohovku ako šošovku. Pri tejto chybe nemá rohovka alebo šošovka pravidelný tvar, ale na niektorých miestach je viac sploštená alebo viac zakrivená. To má dopad na lomivosť lúčov, ktoré sa vplyvom týchto deformít môžu zbiehať mimo najostrejšieho miesta videnia na sietnici. Astigmatizmus spôsobuje neostré a deformované videnie.

Text: PR, foto: cornea.sk